Viete, v ktorých štátoch sa „maká“ najviac?
Verili by ste, že najpracovitejší Európania sú Gréci? Že v Južnej Kórei skrátili pracovný čas, no aj tak tam pracujú skoro najviac? Alebo, že Madrid patrí k mestám s najdlhším časom stráveným v práci napriek povestným siestam? A ako sme na tom my? Odpovede nám prinesie nasledujúci prehľad zameraný na dĺžku pracovného času vo svete. S dĺžkou pracovného času a jeho […]
Verili by ste, že najpracovitejší Európania sú Gréci? Že v Južnej Kórei skrátili pracovný čas, no aj tak tam pracujú skoro najviac? Alebo, že Madrid patrí k mestám s najdlhším časom stráveným v práci napriek povestným siestam? A ako sme na tom my? Odpovede nám prinesie nasledujúci prehľad zameraný na dĺžku pracovného času vo svete.
S dĺžkou pracovného času a jeho vplyvom na produktivitu ekonomiky v krajine sa dlhodobo spája jeden mýtus. Vo všeobecnosti považujeme za najbohatšie štáty tie, v ktorých sa pracuje najdlhšie. Tento názor však vyvracajú pravidelné štúdie Eurostatu, OECD alebo popredných poradenských spoločností, ktoré prinášajú prekvapivé výsledky. Koniec koncov, potom by aj Slovensko patrilo k najvýkonnejším ekonomikám s najsvedomitejšími zamestnancami.
Najviac sa maká v Mexiku
Podľa správy OECD pracujú najdlhšie Mexičania, ktorí strávia v práci vyše 2230 hodín ročne, čo vychádza približne na 50 hodín za týždeň. Zaujímavé je, že ich americkí susedia sú v práci o 400 až 500 hodín menej, no aj napriek tomu žijú v najvyspelejšej ekonomike sveta. To bude najlepším dôkazom toho, že dĺžka pracovného času nemá s prosperitou krajiny veľa spoločné.
Južná Kórea skrátila pracovný čas
Mexickému prvenstvu pomohlo aj zákonom nariadené skrátenie pracovného času v Južnej Kórei, ktorej obyvatelia odpracujú ročne priemerne 2160 hodín. Z hľadiska ich produktivity by sa dalo povedať, že veľa práce prináša výsledky, no v hodnotení OECD sú z prvej štvorky jediní, ktorí by túto teóriu potvrdili.
Neuveriteľný grécky paradox
Lídrom v európskom rebríčku krajín s najdlhším pracovným časom je paradoxne Grécko. Po problémoch upadajúcej ekonomiky medializovaných ako výsledok nezodpovedných gréckych zamestnancov sa to zdá ako obyčajný vtip. Štúdia OECD však prináša ešte väčšiu senzáciu a Grécko radí na tretiu pozíciu v celosvetovom rebríčku.
Latinskoamerický motor z Chile
Nad priemerných 2000 hodín ročne sa v správe OECD dostali ešte obyvatelia Chile, ktorému už dávnejšie predpovedali, že bude motorom latinskoamerickej ekonomiky. Podľa dĺžky času v práci by to aj sedelo, akurát hospodárske výsledky tento predpoklad nepotvrdzujú. Miestni sú tak na tom podobne ako Mexičania, pracujú veľa, no nemajú za to adekvátne zaplatené.
Španielov nezabrzdí ani siesta
Dĺžka pracovného času patrí k vyšším aj v Španielsku, ktorému dvíha štatistiky Madrid. Tu sa podľa Eurostatu odpracuje až 33,28 hodín týždenne, čo je spomedzi európskych miest jedno z najvyšších čísel. Zdá sa, že na skvelom výsledku sa nepodpisuje ani stará známa španielska siesta, ktorá vytiahne Španielov z práce aj na dve hodiny.
A čo Slovensko?
Ak chceme niekde v Európe nájsť fenomén nazývaný „moderné otroctvo,“ potom nemusíme chodiť do zahraničia. Mnoho Slovákov totiž trávi v práci väčšinu času, no na výplatnej páske nájde príliš malú odmenu. V náš neprospech hovorí viacero faktov, ktoré jasne ukazujú, že síce robíme veľa, no dostávame za to málo peňazí.
Zopár faktov o pracovnom čase na Slovensku :
– priemerná dĺžka pracovného času u nás dosahuje aktuálne 40,3 hodiny týždenne
– najdlhší pracovný čas majú zamestnanci pri výrobných linkách a v pekárňach
– na nočnú chodí do práce každý šiesty až siedmy Slovák, čo je najviac v celej EÚ
– vyše 19% Slovákov pracuje v nedeľu, čím sa v tejto štatistike radíme do prvej trojky
Mnoho ekonómov upozorňuje na pretrvávajúci problém, ktorým je nespravodlivé rozdelenie svetového bohatstva. Svedčí o tom aj situácia v niektorých krajinách, kde nie sú zamestnanci ohodnotení tak dobre, ako ich kolegovia z bohatších krajín, ktorí sú v práci o desiatky hodín ročne menej. Za príkladom nemusíme chodiť nikde, takýto stav trápi aj slovenskú ekonomiku poznačenú vysokým nepomerom medzi pracovným časom a výškou príjmu.
Zdroje : bloomberg.com, oecd.org, ec.europa.eu FOTO: scottgulbransen.com